Galéria insitného umenia
KOVAČICA
Adresa: Masárikova 65
26210 Kovačica
Tel: +381 661 157; +381 660 509
e-mail: galerijanaivneumetnosti@gmail.com
Pracovný čas: utorok-piatok: 08:00h - 16:00h
Víkend: 10:00h – 15:00h
Vitajte vo Vojvodine, vitajte v Obci Kovačica.
Vojvodina sa nachádza v južnej časti Panónskej nížiny a predstavuje prirodzený most medzi strednou a západnou Európou na jednej a Balkánskym polostrovom a Blízkym východom na druhej strane.
Obec Kovačica sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Vojvodiny, v južnej časti Banátu na území 419 km2 . Nachádza sa na trojmedzí, čiže v blízkosti troch veľkých miest: 50 km od Belehradu, hlavného mesta Republiky Srbsko, svetovej metropoly, administrarívneho, kultúrneho, športového, hospodárského, finančného, veľtohrvého a turistického strediska juhovýchodnej Európy, nachádzajúceho sa na križovatke ciest medzi Európou a Áziou, 80 km od Nového Sadu, hlavného mesta Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, v ktorom sa spájajú mnohé významné medzinárodne cesty, a 80 kilometrov od mesta Vršac, ležiaceho pri hranici medzi Srbskom a Rumunskom. Kovačica je malým mestečkom na geografickej mape sveta, ale na mape insitného umenia má rozmery metropoly. Takéto postavenie vo svete insitného maliarstva získala práve vďaka svojim maliarom, ktorí tvoria a spoločne vystavujú svoje práce už 69 rokov.
Za rok vzniku insitného maliarstva v Kovačici považuje sa rok 1939, keď bez akýchkoľvek vedomostí o akademickej kompozícii obrazov začali maľovať Martin Paluška a Ján Sokol. Neskôr sa k nim pripojili dnes už vo svete insitného umenia známe mená, akými sú Michal Bíreš, Vladimír Boboš, Martin Jonáš a Ján Kňazovic. V tom čase tematika ich obrazov bola príliš netypická pre Banát - znázorňovali gondoly, romantické kaštiele, africké zvieratá...Až roku 1953, po rozhovoroch s akademickým maliarom Stojanom Trumićom z Pančeva, tunajší zakladatelia insity začali na svojich dielach znázorňovať to, čo pozorovali, dýchali, cítili...každodenný život v Kovačici.
O týchto maliaroch - sedliakoch sa začalo čoraz viac hovoriť a tak vznikla potreba založiť galériu. Dňa 15. mája 1955 v Kovačici bola otvorená prvá dedinská galéria obrazov v celej bývalej Juhoslávii, a jej miestnosti boli v budove domu kultúry v Kovačici. V septembri 1989 v renovovanom dedinskom dome v samom strede Kovačice otvorená bola nová Galéria insitného umenia, ktorá mala výstavnú plochu 250 m2. Roku 2008., 15. decembra, Zhromaždenie Obce Kovačica zakladá Galériu insitného umenia ako osobitnú ustanovizeň, nezávislú od domu kultúry. V nasledujúcich rokoch sa s pomocou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, informácie a vzťahy s náboženskými komunitami a Obce Kovačica výstavný priestor Galérie insitného umenia sa stal bohatší o ďalších 250 m2, čo veľkou mierou prispelo k zvýšeniu kvality prezentácie maliarskej tvorby.
V priebehu celého jej doterajšieho plodného obdobia, cez galériu prešlo 45 maliarov. Možno s hrdosťou povedať, že ích obrazy sa nachádzajú v galériách a súkromných domoch šírom sveta. Doyeni insitnej tvorby, čie obrazy nachádzajú vo fonde Galérie insitného umenia sú: Martin Paluška, Ján Sokol, Vladimír Boboš, Ján Kňazovic, Michal Bíreš, Martin Jonáš, Ján Veňarskí, Ondrej Veňarskí, Pavel Lacko, Pavel Hrk, Ján Garaj, Zuzana Chalupová, Katarína Kožíková, Ondrej Pilch, Ján Strakúšek
Najdôležitejšími predstaviteľmi prvej maliarskej generácie, ktorí povýšili Kovačicu na vrchol svetového maliarstva, sú Zuzana CHalupová, známejšia ako mama Zuzana, a slávny Martin Jonáš.
Martin Jonáš patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti svetového insitného umenia. Narodený je 9. mája 1924 v Kovačici, kde zakončil základnú školu a kde zostal celého života žiť a pracovať, hlavne ako roľník a umelec. Bol vedúcou osobnosťou kovačickej insitnej enklávy a jeden zo zakladateľov Galérie insitného umenia v Kovačici. Začal maľovať ako dvadsaťjedenročný a prvýkrát vystrel plátno na výstave v Kovačici. Pokračoval v bohatej a aktívnej umeleckej práci behom celého života, účinkoval vo vyše 450 samostatných a kolektívnych výstav. Bol laureát vysokých medzinárodných umeleckých ocenení a prijal kľúče niekoľkých európskýh miest. Spoločne so Salvadorom Dalím a Renatom Gattusom roku 1978 získal zlatú medailu na veľkej medzinárodnej výstave v Taliansku.
Jonáš svojou umeleckou filozofiou a silou svojej špecifickej, pestrej a priamej maliarskej imaginácie, vytvoril štýl jedinečný aj mimo insitného umenia. Hlavnými motívmi jeho obrazov sú ľudia, sedliaci s veľkými pracovnými rukami, krokom v práci ťažkými nohami a malou groteskne znázorňovanou hlavou, v scenografii slovenských domčekov a polí. Je to svojrázne Jonášovo predstavenie podstaty života. Príznačná kronika ťažkej práce roľníckého života, vykreslená vlastnými životnými skúsenosťami samého maliara.
Martin Jonáš zomrel 31. januára 1996 v Kovačici, kde je na miestnom cintoríne aj pochovaný. Na jeho dome v tom istom roku za pomoci Matice slovenskej odhalená je pamätná tabuľa.
Galéria insitného umenia vo svojom fonde vlastní 28 obrazov Martina Jonáša.
Narodila sa 5. februára roku 1925. v Kovačici, v remeselníckej rodiny Adama a Ane Koreňovej. Ukončila päť ročníkov základnej školy, a už vtedy sa objavil jej umelecký talent.
Roku 1942 sa vydala za Adama Chalupu. Žili s poľnohospodárstva, vinohrádníctva a včelárstva.
Svoj prvý obraz Zuzana namaľovala na stene svojho domu roku 1948. farbámy ktoré rozpustila v mlieku, a svoju prvú olejomaľbu „Mlátenie konope“ namaľovala v roku 1964.
Pädesiatých rokoch, ako členka združenia žien obce Kovačica, zaoberala sa výšivkou, bola na hlase ako najšikovnejšia, lebo k tradičným motívom, dávala svoju originálnu nôtu. Keď predala gobelín za 5000 starých dinárov, ihneď si kúpila olejové farby, aby maľovala ako ozajstný, svetoznámy umelci.
V júli mesiaci v roku 1964, slovenský týždenník „Hlas ľudu“, napísal o Chalupovej článok o novej nádeji kovačickej insitnej tvorby.
Zuzanin úspech bol meteorický. Začala spolupracovať z Galériou samoukých umelcov v Svetozareve (dnešná Jagodina), a prvýkrát svoje práce vystavila v Kovačici, počas manifestácii „Kovačický október“. Prvú samostatnú výstavu obrazov mala v roku 1968. v Dubrovniku, z ktorej nadšený turisti kúpili všetky jej diela.
Zuzana Chalupová nemala svoje vlastné deti, práve skrze toho vytvorila svet v ktorom deti dominujú. Dokonca, aj dospelý mali detské tváre. Často hovoria, že je Zuzana maliarkou detskej dušy. Okrem detí, bežné motívy sú zima, kostol a biblické témy.
Mnohopočetné maľby vznikli s humanitných potrieb, ako je monumentálna kompozícia venovaná Červenému krížu v Ženéve. V popredí sa nachádzajú deti a členovia červeného kríža oblečený v slovenskom kroji..
Jedno symbolické umelecké dielo bolo vytvorené v roku 1978, a venované je Ústavu pre ochranu pamiatok kultúry.
Zuzana Chalupová, bola členkou Unicef-a, ktorý jej obraz „Zima“ vytlačil vo forme novoročných pohľadníc. Behom týchto rokoch, vytlačené sú početné publikácie a dokumenty o živote a diele Zuzany Chalupovej.
Galéria insitného umenia vo svojom fonde vlastní 31. obraz Zuzany Chalupovej.
Ján Kňazovic patrí k najvýznamnejším predstaviteľom kovačického insitného maliarstva. Bol najoriginálnejším a najsmelším maliarom kovačickej insity, ktorý nebránil svojej bohatej imaginácii prejaviť sa v úplnosti a nadrásť prirodzenú snahu insitného umelca čím vernejšie napodobňovať skutočnosť. Ján Kňazovic pri maľovaní tak preštylizoval s umeleckým zámerom napodobňovanie motívy, že vytvoril svoj úplne autentický jedinečný výtvarný svet. Tiež sa ani farby neostiechal používať na základe ich vnútorných, citových hodnôt a nie na základe mimo etických zásad, takže napríklad namaľované zvieratá, lístie na stromoch, alebo aj samotné stromy mohli byť modré, alebo ružové. Ján Kňazovic bol maliarom noci, hoci maľoval aj výjavy znázorňujúce život počas dňa. Pod rúškom jeho "ultramarínových nocí" prebiehal veselý dedinský život jeho čudesného výtvarného sveta.
Obrazy Jána Kňazovica pôsobia úplne plošne. Na dvojrozmernom tmavom priestore obrazu Ján Kňazovic lineárne usporadúval dedinské domce, stromy, kvety, zvieratá a ľudí a prejavoval sklony ku kompozičnej multiplikácii rovnakých alebo podobných motívov. Jeho silne prejavený zmysel pre symetriu na kompozičnej rovine obrazu zabezpečoval im jedinečnú usporiadanosť a akýsi oneirický nádych.
Galéria insitného umenia vo svojom fonde vlastní 18 obrazov Jána Kňazovica.
V súčasnosti má Galéria insitného umenia 26 aktívnych maliarov, predovšetkým Slovákov z Kovačici a susednej osady Padine. Za každým z nich sú dlhoročné skúsenosti v oblasti insitného umenia, ktoré sú uznávané v tuzemsku a zahraničí. Súčasní členovia Galérie insitného umenia sú: Michal Povolný, Ján Bačúr, Mária Vargová, Alžbeta Čížiková, Katarína Karlečíková, Ján Glózik, Zuzana Veresková, Anna Kňazovicová, Eva Husáriková, Jozef Havjar, Pavel Hajko, Štefan Varga, Pavel Cicka, Nada Koreňová, Anna Lenhartová, Ján Žolnaj, Drago Terzić, Desa Petrov Morar, Anna Kotvášová, Pavel Povolný Juhas, Mária Hlavatová, Juraj Lavroš, Pavel Ľavroš, Martin Pap, Marína Petríková, Nataša Kňazovicová. Súčasní maliari, ktorí predčasne zomreli, boli: Ján Husárik, Vesna Hrťanová, Rozália Marková a Martin Markov.
Každoročne v októbri sa oslavuje tradičné podujatie známe pod menom Kovačický október a v miestnostiach galérie vtedy prebieha výstava najnovších reprezentačných prác všetkých jej členov. Tie obrazy predstavujú dar gelerijnému fondu. Fond obrazov Galérie insitného umenia sa z roka na rok zväčšuje. Dnes jeho bohatstvo vynáša viac ako 1000 obrazov. Zamestnanci galérie každý mesiac menia stálu výstavnú expozíciu, takže milovníci insitného umenia majú vždy príležitosť obdivovať iné diela.
Návštevníci Galérie insitného umenia majú možnosť kúpiť si originálne obrazy členov galérie a rôzne suveníry, akými sú ručne vyrobené bábiky z kukuričných listov, zarámované reprodukcie obrazov, grafiky, pastely, miniatúry, magnetky, pohľadnice...Platiť možno v hotovosti alebo prostredníctvom POS terminálu.
Vďaka tvorbe členov Galérie insitného umenia, Kovačicu v priebehu rokov navštívili mnohé známe osobnosti, medzi ktorými boli Francois Metterrand, Rolling Stones, Pelé, Ursula Anderssová, Alain Delon, Franco Nero, Juan Carlos a rôzni iní známi politici,diplomati, herci, umelci a každý rok približne 20 000 milovníkov umenia z celého sveta.
Zjednotení v Galérii insitného umenia, maliari nám prostredníctvom svojej výtvarnej tvorby darúvajú seba v určitom figuratívnom zmysle a prebúdzajú v nás niečo, čo je niekedy zabudnuté alebo ospalé, ale predsa ľudské v našej povahe: čistotu, úprimnosť, otvorenosť a spontánnosť, s cieľom znovu aspoň na okamih urobiť svet lepším.
Објави коментар